6 mýtov o hayekovskej zákazke

Autor: Peter Kunder | 28.9.2010 o 11:00 | (upravené 14.10.2010 o 15:58) Karma článku: 14,84 | Prečítané:  11107x

K zákazke, v ktorej Hayek Consulting, s. r. o. podpísala v roku 2008 zmluvu s Ministerstvom financií za cca 36 miliónov Sk bez DPH, sa rozmnožilo zopár legiend, ktoré sú buď priamo nepravdivé, alebo zavádzajúce.

Text sa teda nevyjadruje k ostatným zmluvám, ktoré Hayek Consulting uzatvorilo s Ministerstvom financií, či Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania.


1. mýtus: Okolnosti okolo tejto zmluvy p. Chren už vysvetlil dávnejšie, vec treba pokladať za uzatvorenú
Šíritelia mýtu: Martin Chren zaujal stanovisko na tlačovke a aj pre niektoré médiá (Trend) a kebyže má maslo na hlave, médiá ho mali „ugrilovať“.

Martin Chren vysvetlil niektoré veci tak, že buď vedome klamal, alebo neinformovane hovoril nepravdy (napr. info o dodanom webovom portáli pre Trend). Možno to tvrdiť už na základe čiastkových informácií, ktoré vychádzajú na povrch. V čase tlačovky (či iných vyjadrení) ešte neboli zverejnené informácie, na základe ktorých by ho bolo možné zo lži/nepravdy usvedčiť.

Všetky podrobné informácie nie sú dokonca zverejnené doteraz. Na zverejnenie objednávok, dodacích listov, preberacích protokolov, faktúr, atď. sa ministerstvo zatiaľ neodhodlalo. Je nekorektné uzatvoriť problém ako vyriešený skôr, ako k zverejneniu dokumentov dôjde a aj kritici tendra budú mať príležitosť analyzovať podrobné podklady.

Podrobnejšie sa tejto téme bude venovať samostatný materiál, ktorý Aliancia Fair-play zverejní čoskoro.

2. mýtus: Išlo o medzinárodný tender
Šíritelia tohto mýtu sa ho snažia potvrdiť „faktom“, že súťaž bola vyhlásená v Úradnom vestníku EÚ.

Žiaden medzinárodný tender nebol. Ani len vyhlásený. V Úradnom vestníku EÚ bolo zverejnené len predbežné oznámenie o zákazke. To neobsahuje ani základné informácie – ako napríklad, či vôbec pôjde o súťaž, ak áno, o aký typ (teda akými pravidlami sa bude riadiť), keby bude vyhlásená, aké budú kritériá hodnotenia ponúk, aké sú podmienky na uchádzača (kto sa môže prihlásiť), kde a kedy si možno vypýtať súťažné podklady, dokedy treba odovzdať ponuky... atď. Zákon a publikačný úrad definuje, aké informácie má obsahovať oznámenie, ktorým sa vyhlasuje súťaž. Spomínané predbežné oznámenie požadované informácie neposkytlo.

Vyhlásenie súťaže v európskom vestníku má predpísanú formu (osobitný formulár). V prípade spomínaného obstarávania sa patričný oznam o súťaži v „európskom vestníku“ neobjavil.

3. mýtus: Išlo o súťaž
Šíritelia mýtu: Prebehla súťaž a mohol sa jej zúčastniť každý. Konkurencia nepredložila lepšiu ponuku, takže prakticky nie je čo spochybňovať.

Opak bol pravdou. Nešlo ani o verejnú súťaž, ani o užšiu súťaž. Zákon o verejnom obstarávaní pozná viacero postupov/metód, ktorými sa dá obstarávať. Majú presne určené pravidlá, ktoré hovoria aj o tom, ako sa má súťaž vyhlasovať, ako sa musí zabezpečiť, aby sa k podnikateľom dostala informácia o obstarávaní.

V tomto prípade išlo o postup podprahového obstarávania.  Pri metóde podprahového obstarávania sú požiadavky na oboznámenie potenciálnych dodávateľov tak nízke, že viaceré odborné publikácie (aj Úradu pre verejné obstarávanie) túto metódu označujú ako nesúťažnú. Jednoducho tvrdiť, že "zúčastniť sa mohol každý", je smiešne, lebo značná časť potenciálnych dodávateľov nemala reálnu šancu dozvedieť sa o obstarávaní a predložiť ponuku. (K možnosti súťažiť vďaka info na webe MF SR viď aj komentár.)

4. mýtus: Cena je primeraná
Šíritelia mýtu: Štát dostal za zaplatené peniaze dobrú protihodnotu, takže ide o „búrku v šerbli vody“.

Je asi nemožné posúdiť zvonka, či zaplatiť napr. 400-tisíc Sk za párstránkovú odbornú analýzu je veľmi málo, veľa, či šialene premrštene veľa. Keďže neprebehla súťaž, argumentovať tým, že ide v tomto o dobrú/zlú cenu, je viac vecou viery než argumentov.

Čo však možno povedať je, že cena 1 041 250 Sk (s DPH) za web, ktorý dokáže za pár hodín urobiť asi hocikto po dvojdňovom kurze html, je veľmi premrštená. Zrejme by nebol problém nájsť študentov, ktorí by taký web urobili za 20 až 40 násobne nižšiu cenu.

Vysvetlenie Martina Chrena pre Trend, prečo bol ten web taký drahý, stojí na informáciách, ktoré popiera samotná zmluva medzi Hayek Consulting a Ministerstvom financií. Chren totiž cenu webu vysvetlil tým, že okrem programovania zahŕňa aj ďalšie veci. Tie sú však podľa zmluvy platené osve. Niečo už naznačila tlač, Aliancia Fair-play čoskoro prinesie podrobnejšiu analýzu.

5. mýtus: Všetko bolo transparentné, výsledok obstarávania bol zverejnený v národnom vestníku
Šíritelia mýtu: Školenia prebiehali a nijakým spôsobom sa neutajovali, portál fungoval, všetko bolo transparentné.

Je lož, výsledok tohto podprahového obstarávania nebol zverejnený vo vestníku verejného obstarávania. Vyplýva to z materiálu Aliancie Fair-play. Nik z obhajcov Hayek Consulting nezverejnil link na také oznámenie.
Pseudoargument, že školenia neprebiehali tajne, nič nehovorí o tom, že proces obstarávania (uzatvárania zmluvy) bol transparentný. Mimochodom, podobnou „argumentáciou“ by sa dala obhajovať aj transparentnosť nástenkového tendra – tam sa tiež vyrobila reklama, ktorá sa vysielala v TV, inzercia uverejnená v novinách, atď.

6. mýtus: Kontrola NKÚ bude objektívna, lebo vedenie NKÚ zvolila terajšia opozícia
Šíritelia mýtu: NKÚ poskytne definitívne odpovede na otázky okolo obstarávania.

Ide minimálne o jemné zavádzanie. Ak už niekto pripúšťa možnosť politického ovplyvňovania kontroly NKÚ, potom je korektné povedať, že (aj) opozícia má jasný záujem, aby výsledok kontroly znel: "Všetko v poriadku". Zmluva bola podpísaná v roku 2008. Ak pri procese, ktorý predchádzal jej podpisu, bol porušený zákon, zodpovednosť za to nesie vtedajšie vedenie rezortu (dnes v opozícii).

Ad hoc kontroly NKÚ sa často nevykonávajú „hĺbkovo“. Napríklad kontrola NKÚ v decembri 2008 zameraná na nástenkový tender kontrolovala náhodne vybrané 3 (slovom: tri !!!) z cca 200 faktúr, ktoré sa obstarávania týkali. Keďže neboli v poriadku, skonštatovala porušenie zákona a neefektívnosť. Keby boli v poriadku., možno si len domýšlať, aký by bol záver z kontroly... V prípade, že NKÚ „nič nenájde“ odpoveď, že „všetko bolo v poriadku“ môže, no nemusí, byť korektná.

Update (28. 9. 2010): Telefonoval mi Martin Chren. Napriek rozsiahlemu rozhovoru týkajúceho sa hlavne ceny webu - rozviedol vyhlásenie, ktoré poskytol Trendu (v cene uvedenej za web programovanie tvorí len malú položku) - ma nepresvedčil. Na moju ponuku, že rád zverejním jeho text, či link na miesto, kam umiestni svoje vysvetlenie, zareagoval tým, že ju zváži.

Ďalší update: Vyjadrenie inžiniera Chrena na jeho blogu.

(Napísané pre blog sme.sk a pre Alianciu Fair-play s využitím jej informačných zdrojov.)

Ak máte pocit, že tento článok by nemal hneď zapadnúť prachom,
môžete naň iných upozorniť na:pošli na vybrali.sme.sk
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

O 13. a 14. plate už nahlas hovorí aj Smer. Kto, kedy a ako ho dostane

Koaličné strany sa zrejme dohodnú na úľavách pre firmy, ktoré vyplácajú ľuďom trináste a štrnáste platy.

KULTÚRA

Rytmus bude nadávať, orchester hrať

Ľahší primitivizmus a ukáznenosť vraj idú dokopy.


Už ste čítali?