Jednou z legiend, ktorú sa podarilo celkom úspešne vniesť do verejnej mienky, je názor, že zverejnenie tendra na nástenke (v hodnote 3,6 milardy Sk) bolo v súlade so zákonom. Síce (v tomto bode) zrejme hlúpym zákonom, ale vtedy platným. Tvrdím opak.
Išlo o neprioritné služby?
Na to, aby sa tak drahá zákazka nezadávala „klasickou“ verejnou súťažou, (ktorá musí byť dostatočne vopred uverejnená vo Vestníku verejného obstarávania,) musí ísť o zabezpečenie z väčšej časti tzv. „neprioritných služieb“ (príloha k zákonu presne hovorí, ktoré to sú).
Či to tak bolo aj v prípade „nástenkového tendra“, je otázne. (O tom nabudúce). Doteraz drvivú väčšinu dodaných služieb tvorila reklama a propagácia, ktoré medzi neprioritné služby nepatria.
Uverejnilo ministerstvo výzvu?
Aj v prípade, keby skutočne išlo o neprioritné služby, zákon predpisuje hľadanie viacerých ponúk, aby si obstarávateľ mohol vybrať. Vtedy platné znenie zákona prikazovalo:
„Výzvu na predkladanie ponúk verejný obstarávateľ uverejní verejne prístupným spôsobom. Výzvu na predkladanie ponúk možno po takomto uverejnení poslať najmenej trom vybratým záujemcom.“ (Samozrejme, vyhodnocujú sa VŠETKY ponuky, nielen od vybratých záujemcov.)
Ministerstvo ponúklo vysvetlenie, podľa ktorého nástenka (na ktorej vraj bola vyvesená výzva), je na verejne prístupnom mieste - tým vraj táto požiadavka zákona bola splnená. Smola, nebola. Umiestniť niečo na verejne prístupnom mieste, totiž neznamená uverejniť to.
Gramatický výklad
Zákon nedefinuje, čo presne znamená „uverejniť“. Treba sa teda pozrieť na gramatický výklad slova. Slovník slovenského jazyka vysvetľuje pojem – uverejniť: „urobiť všeobecne známym, verejne prístupným (v tlači), vydať tlačou, odtlačiť, publikovať“.
Keď teda nejaký text pritlčiem na strom hlboko v lese niekde v Slovenskom rudohorí, bude sa môcť povedať, že som ho umiestnil na verejne prístupnom mieste. Avšak tento samotný fakt nestačí, aby sa dalo hovoriť o uverejnení – nakoľko o tom texte nikto nebude nič tušiť (nestane sa to verejne známe).
Pokrčený popísaný papier vyhodený v odpadkovom koši niekde na námestí nejakého okresného mesta ťažko pokladať za zverejnený dokument, hoci ten kôš (a papier v ňom) je na verejnom priestranstve.
Logický výklad
Zo zmyslu zákona je zrejmé, že cieľom „uverejnenia“ je dostať informácie (ktoré obsahuje výzva na predkladanie ponúk) k možným záujemcom (možným dodávateľom požadovaných služieb).
Aj keď sa odhliadne od nezmyselnej npožiadavky, aby podnikatelia chodili kontrolovať nástenky na úradoch, ani záujemcovia ochotní robiť pochôdzky po ministerstvách nemali šancu dozvedieť sa o obstarávaní (tenderi).
Podľa OFICIÁLNEJ odpovede ministerstva výstavy na infožiadosť Aliancie Fair-play, nikto na ministerstve nerozhodol, že výzvy na predkladanie ponúk (oznámenie o tendri) sa majú uverejňovať na niektorej nástenke. Citát: „MVRR SR neurčilo postup zverejnenia výzvy pre danú zákazku žiadnym rozhodnutím, príkazom a pod.“ (z listu MVRR-2009-10925/6955-6.)
Neexistuje interný prepis, ani pokyn. (Aj preto je zavádzajúce hovoriť o „úradnej tabuli“, ako spočiatku minister nástenku označoval.)
Neprekvapuje teda, že novinári mali na ministerstve problém dopátrať sa k tomu, kde tá nástenka vlastne je. Ani veľmi aktívny podnikateľ, ktorý by sa snažil na ministerstve dozvedieť, kde všade môže hľadať „výzvy na predloženie ponúk“, by sa zrejme o nutnosti kontrolovať nástenku nedozvedel.
Hodnotiť vyvesenie papiera na nástenku ako informovanie možných záujemcov o obstarávaní (tendri) je tomto prípade odtrhnuté od reality.
Viselo vôbec niečo na nástenke?
Ministerstvo tvrdí, že áno. Po nepravdivých informáciách zo strany ministerstva (ak sa chcem vyhnúť slovu „klamstvá“), je možné pochybovať aj o tom. Bude veľmi zaujímavé sledovať, aké konkrétne podklady dokumentujúce vyvesenie výzvy na nástenke ministerstvo predložilo kontrolórom Úradu pre verejné obstarávanie a kontrolórom Najvyššieho kontrolného úradu.
Pochybnosti prehlbuje tvrdenie ministerstva: „Spôsob zverejnenia zákazky určila odborne spôsobilá osoba, ktorá dané obstarávanie pre MVRR SR zabezpečovala.“
Tou osobou má byť externá odborníčka Zdenka Kudláčová z Jasova. Podľa jej vyjadrenia pre HN o jej spolupráci s ministerstvom neexistuje žiaden doklad. Teda ani žiadne poverenie. Kudláčová to nepriamo potvrdzuje, keď vysvetľuje, prečo pre ministerstvo robila zadarmo(!): „Boli to len konzultácie, tak sa o dohode ani nehovorilo.“ Ak Kudláčová nemala poverenie vydať úradníkom pokyn vyvesiť „výzvu na predkladanie ponúk“ (oznámenie o tendri) a na ministerstve nikto taký pokyn nevydal, tak je ťažko predstaviteľné, ako sa tá výzva mohla objaviť na nástenke oficiálne.
Malá administratívna chyba?
Či je niekto ochotný hovoriť o papieri na nástenke ako o drobnej administratívnej chybe pri zverejňovaní, je možno vecou vkusu. Faktom však zostáva, že kvôli tejto „chybe“ sa nenašli konkurenčné ponuky, teda že tender (súťaž) vôbec nebol.
Faktom tiež zostáva, že štát na základe tejto chybičky nakupuje PODSTATNE drahšie ako by kupoval, keby niekto dostal príležitosť predložiť výhodnejšiu ponuku.
Podkladáte to za drobnú administratívnu chybu?
Ak máte pocit, že tento článok by nemal hneď zapadnúť prachom, môžete naň iných upozorniť na: