reklama

Vládne pokusy o zničenie kontroly moci silnejú

Po výpadoch premiéra Fica voči médiám motívy vypracovania zákona o spolkoch získavajú nový rozmer. Okrem nezmyselného šikanovania mimovládnych organizácií totiž Kaliňákova predstava zákona o spolkoch prakticky zakazuje fungovanie mimovládnych organizácií, ktoré sa podieľajú napríklad na kontrole míňania verejných financií.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (54)

Po predložení Kaliňákovho návrhu zákona o spolkoch sa objavili ojedinelé hlasy, či by sa najväčšie nezmysly nedali ošetriť drobnými zmenami. Po podrobnejšom preštudovaní je však zjavné, že absurdita (či obludnosť) predloženého zákona je natoľko rozsiahla, že je podstatne jednoduchšie napísať zákon odznova.

Žiaľ, mimovládnym organizáciám sa zatiaľ nepodarilo celkom jasne odkomunikovať verejnosti, v čom všetkom je zákon nebezpečný. V médiách upozornili len na navrhované očividné finančné ruinovanie malých organizácií zavedením auditov a ich šikanovanie výročnými správami. Zákon však má aj menej zreteľné (no o to záludnejšie) pasáže, ktoré likvidujú možnosti kontroly štátu.

Okrem možných ekonomických dôsledkov sa v médiách rozoberali hlavne citácie (z návrhu zákona) zakazujúce celospoločenskú užitočnosť organizácií: „Spolok môže vyvíjať činnosť len za účelom vzájomnej prospešnosti svojich členov,” a “na účely tohto zákona sa vzájomnou prospešnosťou členov spolku rozumie zabezpečovanie služieb ako protihodnota členského príspevku pre svojich členov”. Spolky by teda v podstate mohli len vykonávať činnosť typu „spoločná opekačka“, nie však kritiku vládnej koalície. Avšak ani vypustenie tohto nezmyslu zo zákona by neumožnilo spolkom vykonávať verejnú kontrolu moci.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Likvidačné formulácie

V zákone sa totiž objavuje aj laikovi dosť málo hovoriaca (a nevábna) veta: „Spolok nesmie vyvíjať činnosti, ktoré sú predmetom činnosti právnických osôb podľa osobitných predpisov, na ktoré sa tento zákon nevzťahuje (§ 1 ods. 2),“ pri ktorej v konečnom dôsledku končia žarty. V citovanom paragrafe § 1 ods. 2 sa vymenúva zopár právnych subjektov ako - politické strany, poľovnícke združenia, združenia obcí, odborové organizácie a pod. - a medzi nimi je podhodená (opäť málo vábna a málo zrozumiteľná) kategória: „právnické osoby, ktoré sa registrujú podľa osobitných predpisov“. Až v odkazoch sa možno dozvedieť, že medzi tie predpisy sa vzťahuje aj „Zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby“.

Teraz je asi na mieste krátko odbočiť od témy a upozorniť na častý omyl. „Nezisková organizácia“ v právnom jazyku je právna forma organizácie (ako u firiem napr. „s. r. o.“, či „akciová spoločnosť“). Je to teda niečo iné ako občianske združenie (po novom spolok), či nadácia - hoci aj nadácie a občianske združenia pracujú na neziskovej báze. Ide o to, že fungovanie každej z týchto foriem (a hlavne ich povinnosti) upravuje osobitný zákon. Späť k téme:

Teda spolok (občianske združenie) pod hrozbou zrušenia NESMIE robiť to, čo môže robiť nezisková organizácia. Z pohľadu kontroly moci sú to hlavne:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
  • tvorba, rozvoj, ochrana, obnova a prezentácia duchovných a kultúrnych hodnôt,

  • ochrana ľudských práv a základných slobôd,

  • tvorba a ochrana životného prostredia a ochrana zdravia obyvateľstva,

  • vzdelávanie, výchova a rozvoj telesnej kultúry.

V praxi to znamená napríklad to, že ministerstvo vnútra by bolo povinné predložiť súdu návrh na zrušenie spolku, keby sa spolok napríklad pripojil k petícii za zavedenie protikorupčných opatrení na súdoch. Keby súd vyhodnotil, že podpísanie takej petície je podieľanie sa na ochrane práva na spravodlivý súdny proces (čo je ľudské právo, ktorým sa spolok nesmie zaoberať), nezostalo by mu nič iné, ako daný spolok zrušiť.

Treba podotknúť, že na Slovensku kontrolu moci (watchdog) vykonávajú takmer výlučne organizácie, ktoré vykonávajú aj ochranárske, „ľudskoprávne“, vzdelávacie, či duchovné aktivity... Tiež sa dá povedať, že každá watchodogová organizácia sa zapája do kampaní na ochranu práva na informácie (ktoré patrí medzi ľudské práva). Watchodogové organizácie by teda nesmeli byť spolkami.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ani neziskové organizácie nemôžu robiť kontrolu moci

Zdanlivé riešenie, aby sa takto zamerané občianske združenia (spolky) preregistrovali na neziskové organizácie, je nemysliteľné. Zákon, ktorý upravuje činnosť neziskových organizácií, je produktom Mečiarovej vlády (r. 1997) a je ako stvorený na likvidáciu „nepohodlných“ neziskových organizácií.
Okrem iného totiž súdom o. i. prikazuje: „Súd na návrh štátneho orgánu alebo osoby, ktorá osvedčí právny záujem, rozhodne o zrušení neziskovej organizácie a o jej likvidácii, ak výdavky (náklady) neziskovej organizácie sú neprimerane vysoké voči rozsahu poskytovaných všeobecne prospešných služieb.“
Ak teda napr. ministerstvo nájde súdneho znalca, ktorý napíše posudok, že kvôli lykožrútovi je nutné ťažiť drevo aj prísne chránených územiach, tak protestujúci ochranári majú veľký problém. Ich protest (jeho zmysel) je možné spochybniť, tým by prostriedky naň vynaložené boli neprimerane vysoké a súd by musel organizáciu zrušiť. Zákon vôbec nerozlišuje zdroj tých výdavkov. Keby aj všetky príjmy plynuli z príspevkov členov, smola - súd rozhodne o zrušení...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aby to bolo „dokonalé“, tak v takom prípade „môžu osoby, ktoré boli jej zakladateľmi alebo členmi jej orgánov, založiť ďalšiu neziskovú organizáciu najskôr po uplynutí troch rokov od vyporiadania záväzkov“. Inými slovami - v tomto volebnom období už otravovať nebudú...

Nezisková organizácia sa dá rušiť aj v prípade, že „nezisková organizácia používa príjmy zo svojej činnosti a zverený majetok v rozpore s týmto zákonom“, čo znamená aj prípad, že by zverený majetok použila aj na iné účely, ako stanovuje zákon.
Prakticky to znamená to, že organizácia v podstate nesmie robiť nič, okrem činností, ktoré vymenováva zákon. A napr. monitoring verejného obstarávania sa medzi vymenované možnosti činnosti neziskovej organizácie nedá zaradiť.
Teda ak by watchdogová organizácia žiadala napríklad informácie o nejakej verejnej súťaži (teda nešlo by o ochranu ľudských práv), hrozilo by jej zrušenie - zaplatila totiž poštovné, prípadne na napísanie žiadosti sa využil počítač (využila k tomu majetok). Opäť platí , že ani keby táto činnosť bola financovaná darmi od členov na veci by to nič nemenilo.

Ficov parný valec?

Verejnú kontrolu moci v demokratických krajinách robia hlavne médiá a watchdogové mimovládne organizácie (občianske združenia). V krátkom období sa nakopili rôzne signály:

  • Premiér Fico naznačil snahu ovládnuť verejnoprávne médiá a poškodiť nezávislé médiá, ktoré sú kritické voči vláde. Je otázkou krátkeho času, kedy parlament bude rokovať o tlačovom zákone - a asi málokoho prekvapí, ak sa objavia pozmeňujúce návrhy, ktoré z neho urobia „kladivo na nezávislé médiá“.

  • Vláda do parlamentu poslala aj novelu infozákona, ktorý poslanci Smeru sa už raz v tomto volebnom období (Angyalová), pokúsili vyklieštiť. Chuť využiť novelizáciu infozákona na jeho znefunkčnenie naznačili viacerí poslanci.

  • Jedným z prvých krokov Ficovej vlády po prevzatí moci bol pokus obmedziť možnosť poukázať 2 % dane mimovládnym organizáciám. Po veľkých protestoch sa nakoniec veľké zmeny zatiaľ neudiali. Spomedzi možných prijímateľov 2 % z dane však vypadli (ako jediné) organizácie, ktoré sa zaoberajú ochranou ľudských práv (napr. právom na informácie).

  • Kaliňákov návrh zákona o spolkoch je ukážkovým pokusom (okrem nezmyselnosti a neodbornosti aj) zlikvidovať organizácie, ktoré by mohli mať ambície upozorňovať na možné zneužívanie moci.

Zatiaľ sú nervózne hlavne mimovládne organizácie. Možno je na čase, aby začali znervóznievať aj občania, ktorí nie sú fanúšikmi totality.

btw: Ak chcete vyjadriť odmietnutie snáh o likvidáciu občianskych združení, tak môžete podpísať protest, žiadajúci stiahnutie zákona. Ak máte pocit, že by bolo fajn na tento článok upozorniť aj iných, hlasujte, prosím, na:

Peter Kunder

Peter Kunder

Bloger 
  • Počet článkov:  42
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu